Kalkulačka prepitného

Pridať na stránku Metainformácie

Iné nástroje

Kalkulačka prepitného

Kalkulačka prepitného

V mnohých prevádzkach je dnes zvykom dávať sprepitné: v reštauráciách, kaviarňach, hoteloch, pohostinstvách. Na jednej strane je to spôsob, ako poďakovať personálu za dobré služby a na druhej strane vzdať hold stáročným tradíciám, ktoré vznikli pred viac ako 500 rokmi. Ako sa objavilo sprepitné a oplatí sa ho dnes dodržiavať?

Ako sa tipy zobrazovali

Rovnako ako mnohé iné zvyky moderných civilizovaných krajín, aj prax sprepitného pochádza z Anglicka. Historici nevedia pomenovať presný rok/desaťročie, ale s istotou je známe, že tradícia vznikla v 16. storočí – po tom, čo sa Briti stali závislými na novom „cudzom“ nápoji – čaji. Je zaujímavé, že spočiatku bolo zvykom dávať „na čaj“ nie personálu (v krčmách a hoteloch), ale majiteľom domov, ktorí organizovali recepcie a párty pre hostí. Hostia teda po sedení pri stole v príjemnej spoločnosti nechali nejaké peniaze na pokrytie nákladov hostiteľa za exotický nápoj s rovnakým názvom.

Neskôr sa táto prax preniesla aj do krčiem a krčiem, kde začali inštalovať špeciálne kovové boxy s priehradkami na mince. Pri vchode do ústavu hodil bohatý návštevník mincu, ktorá, keď padla, vyvolala charakteristické zvonenie. Keď to personál počul, začal pracovať so zvýšenou usilovnosťou a štedrý hosť sa mohol spoľahnúť na najvyššiu kvalitu a najrýchlejšiu službu.

Prečo ľudia zanechávajú tipy

Platiť za službu nad rámec určenej sumy je pochybné potešenie, no napriek tomu táto prax existuje takmer v celom civilizovanom svete a je rozšírená. V mnohých západných krajinách je neposkytnutie sprepitného prejavom nevkusu a dôvodom na nedôveru zo strany ostatných. Navyše, veľkosť prepitného dosahuje 18 & ndash; 25 % sumy objednávky, čo sa mlčky považuje za „fixný“ poplatok.

Je ťažké povedať, prečo sa táto tradícia udomácnila a prečo ju nasledujú stovky miliónov ľudí na celom svete. Ak sa na túto problematiku pozrieme z pohľadu psychológie a sociológie, tak dôvodov môže byť niekoľko:

  • Túžba poďakovať personálu za dobré a rýchle služby. Pocit vďačnosti je vlastný väčšine ľudí a najlepší spôsob, ako ho vyjadriť, je zaplatiť o niečo viac, než je splatná suma.
  • Túžba znížiť triednu vzdialenosť medzi zákazníkom a dodávateľom. Mnohým je zle z myšlienky triednej nerovnosti a snažia sa ju kompenzovať všetkými dostupnými spôsobmi.
  • Túžba získať súhlas spoločnosti. Osoba, ktorá dáva „tip“ vždy vyzerá dôstojne, a tým deklaruje svoju finančnú solventnosť a štedrosť.
  • Možnosť zlepšiť prístup personálu s cieľom následne počítať s individuálnym prístupom a najvyššou kvalitou služieb v tejto inštitúcii.
  • Snaha o charitu. Mať peniaze navyše je radosť zdieľať s ostatnými a tipy sú jedným z najlepších a najnenápadnejších spôsobov, ako si túto túžbu splniť.

Nikto teda človeka nenúti platiť nad mieru a robí to úplne dobrovoľne. Jedinou výnimkou sú prípady, keď je sprepitné pôvodne zahrnuté v cene služieb a nie je možné ho odmietnuť.

Fakty o tipoch

História tipovania má viac ako päť storočí a počas tejto doby vzniklo mnoho legiend a dokumentárnych faktov o tejto tradícii. Tie posledné sú obzvlášť zaujímavé – spoľahlivo prenášajú informácie bez skreslenia a preháňania:

  • Najväčšie prepitné bolo 3 milióny USD. Návštevník vyzval čašníčku, aby spoločne vybrali čísla do lotérie a po výhre sa s ňou podelil o jackpot.
  • V Monte Carle v Monaku raz dostal celý personál kasína prepitné vo výške približne 1 milióna dolárov. Návštevník to rozdal v žetónoch po výhre 15 miliónov dolárov.
  • Čašníčka z Pizza Hut Jessica Osbourne dostala pomerne značnú sumu (hoci bez možnosti minúť na iné potreby). Jeden z návštevníkov jej dal „prepitné“ vo výške 10-tisíc dolárov – pod podmienkou, že ich minie na vzdelávanie.
  • Je veľkou chybou dávať prepitné na miestach v Japonsku a na Novom Zélande. Tam to môže byť vnímané ako urážka a znevažujúce zaobchádzanie.
  • V niektorých obdobiach histórie bolo prepitné jediným zdrojom príjmu pre čašníkov. Táto prax existovala napríklad v Rusku v 19. storočí. Ak by návštevníci nedávali sprepitné, personál mohol celý deň pracovať zadarmo.

Zvyk sprepitného vznikol pred mnohými storočiami, odolal skúške času a pretrváva aj v informačnom 21. storočí. V každej krajine sa implementuje vlastným spôsobom, ale vždy znamená to isté - dodatočný poplatok pre obsluhujúci personál za kvalitné služby. Ak je kvalita nízka, nikto vám nebude vyčítať, že ste odmietli zaplatiť prepitné.

Ako vypočítať prepitné

Ako vypočítať prepitné

Tradícia tipovania pôvodne vznikla v Anglicku v 16. storočí, no dnes je bežná takmer vo všetkých civilizovaných krajinách. USA, Francúzsko, Veľká Británia, Turecko, Rusko, krajiny juhovýchodnej Ázie a Blízkeho východu - všade sa to implementuje inak. Aké sú rozdiely a na čo by ste mali pamätať pri odchode do zahraničia, aby ste sa nedostali do nepríjemných situácií?

  • Spojené štáty americké. Krajina, kde sa tipy poskytujú kedykoľvek a kdekoľvek. Ak v lacných stravovacích zariadeniach môžete pri pokladni nechať až 5% sumy objednávky, potom v drahých reštauráciách je dolná hranica 15–20%. Ak sprepitné neplatíte vôbec, určite sa vás opýtajú, čo sa vám na službe nepáčilo? Postoj k takýmto návštevníkom sa stáva chladným a kvalita a rýchlosť služieb sa výrazne zhoršuje.
  • Francúzsko. Tu sú prepitné pôvodne zahrnuté do účtov, ako to vyžaduje francúzsky daňový zákon. Samotní Francúzi len zriedka dajú čašníkom prepitné, a ak áno, tak maličkosť (sumy do 1-2 eur). Štedré sprepitné skôr spôsobí podráždenie ako vďačnosť, preto plaťte striktne na účet.
  • Veľká Británia. V domovskej krajine sprepitného je tradícia už dlho formálna. "Čaj" sa podáva podľa ľubovôle a v malých množstvách: 1-2 libry. Za dobré mravy sa považuje nechať v reštaurácii až 10 % zo sumy objednávky, nie je to však potrebné a ak odmietnete priplatiť, nikto vás neodsúdi. V jednotlivých prevádzkach, podobne ako vo Francúzsku, je prepitné spočiatku zahrnuté v cene služieb.
  • Švajčiarsko a Holandsko. Tieto krajiny sú jedny z najdrahších na svete a nie je žiadnym prekvapením, že sprepitné je tu v pohode. Cenovky a účty sú už dosť vysoké na to, aby ste nechali prepitné navyše. V reštaurácii či hoteli budú mať súcit s odmietnutím doplatku za služby a nebudú ho od vás očakávať ako napríklad v USA. Ak sa vám však páči kvalita služieb, môžete nechať až 5 – 10 % zo sumy alebo zaokrúhliť účet na párnu hodnotu – bez obáv, že budete nepochopení (ako vo väčšine ázijských krajín).
  • Taliansko, Španielsko a Portugalsko. V týchto európskych krajinách nie je prepitné vnímané ako tradícia, ale ako každodenná norma. Je zvykom dať chyžným 1-5 eur (v závislosti od serióznosti hotela), nosičom - 1-2 eurá za každú batožinu a čašníkom - do 10% z hodnoty objednávky. Takéto ceny sú už dlho „pevné“ a nespôsobujú nikomu prekvapenie ani osobitnú vďačnosť. Neplatenie je však prejavom nevkusu, najmä v Taliansku, kde môže byť sprepitné spočiatku zahrnuté v účtoch.
  • Turecko. Obľúbené svetové letovisko poteší návštevníkov orientálnou pohostinnosťou, za ktorú je zvykom štedro zaplatiť. Takže v kaviarňach a reštauráciách tu dávajú „čaj“ až 15% šeku av drahých reštauráciách až 20%. Za príplatok môžete získať špeciálnu priazeň personálu, individuálne odporúčania a najvyššiu kvalitu služieb.
  • Japonsko, Čína a Južná Kórea. Krajiny, kde vo všeobecnosti nie je zvykom dávať sprepitné: ani miestnym, ani návštevníkom. Pokus zaplatiť peniaze navyše tu bude v najlepšom prípade vnímaný ako nedorozumenie (náhodou zabudnuté peniaze), v horšom prípade ako urážka. Dávaním sprepitného urazíte čašníka, poukazujete na jeho nízky plat, tento názor zdieľajú Číňania, Japonci a Kórejci.
  • Thajsko. Jedno z najobľúbenejších letovísk v juhovýchodnej Ázii, kde sa sprepitné upravuje dvoma spôsobmi. Pre miestnych obyvateľov je táto tradícia nepochopiteľná a neprijateľná, no sprepitné sa berú od cudzincov takmer všade, čo považuje za spravodlivý dodatočný príjem. Sprepitné nechávajú nielen v kaviarňach, reštauráciách a hoteloch, ale dokonca aj v taxíkoch s pevnou trasou, na atrakciách a v safari parkoch.

Spropitné je obzvlášť silné v západných krajinách, najmä v Spojených štátoch. V Európe sa implementuje „podľa ľubovôle“ a v mnohých ázijských krajinách je odsudzovaná a odsudzovaná. Nuansy služby v konkrétnej krajine si treba ujasniť vopred – aby ste sa nedostali do nepríjemnej situácie a nezanechali o sebe negatívny názor.